Chronológia udalosti predchádzajúce vzniku slovenského štátu

14.03.2009 Celý región

Bratislava 14. marca (TASR) - Slovenská verejnosť si 14. marca pripomína výročie vzniku slovenského štátu v roku 1939.
TASR vydáva pri tejto príležitosti chronológiu udalostí predchádzajúcich vzniku prvej Slovenskej republiky (slovenského štátu).

4. marca 1938 - Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.

12. - 13. marca 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.

15. marca 1938 - Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.

5. júna 1938 - Denník Slovák publikoval návrh HSĽS na autonómiu a na podporu tohto návrhu usporiadala HSĽS v Bratislave manifestáciu.

6. júna 1938 - V Bratislave sa konala manifestácia na podporu česko-slovenskej štátnosti.

16. augusta 1938 - V Ružomberku zomrel vodca slovenského autonomistického hnutia, predseda HSĽS Andrej Hlinka.

19. augusta 1938 - V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.

1. septembra 1938 - Ríšsky kancelár Adolf Hitler prijal vodcu nemeckej menšiny v ČSR Konrada Henleina a radil mu usilovať sa prinajmenšom o autonómiu.

9. - 10. septembra 1938 - V nemeckom Norimbergu mal ríšsky kancelár Adolf Hitler poradu s vojenskými veliteľmi o realizácii zákroku proti Československu.

12. septembra 1938 - V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany Adolf Hitler sa ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.

12. - 13. septembra 1938 - Henleinovci vyvolali v pohraničí nepokoje, ktorých iniciátori po ich potlačení utiekli do Nemecka.

14. septembra 1938 - Vyhlásenie Konrada Henleina sa dožaduje odstúpenia českého pohraničia Nemecku.

19. septembra 1938 - Britská a francúzska vláda vyzvali vládu ČSR, aby Nemecku odstúpila pohraničné oblasti s viac než 50 percentami nemeckého obyvateľstva.

22. septembra 1938 - Vláda ČSR na čele s Milanom Hodžom odstúpila a prezident Edvard Beneš menoval novú vládu s premiérom, generálom Janom Syrovým.

23. septembra 1938 - Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.

26. septembra 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.

29. - 30. septembra 1938 - Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska podpísali v Mníchove dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny.

1. októbra 1938 - Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.

5. októbra 1938 - Prezident Edvard Beneš abdikoval.

6. októbra 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline zorganizovanom vedením HSĽS prijali vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda menovala Jozefa Tisu ministrom pre správu Slovenska.

7. októbra 1938 - Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.

9. októbra 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.

21. októbra 1938 - Nemecký kancelár Adolf Hitler vydal pokyny na prípravu bleskovej okupácie Čiech a Moravy.

29. októbra 1938 - Minister dopravy autonómnej vlády Slovenska Ján Lichner predložil českému generálovi Levovi Prchalovi svoj plán na vojenský zásah na Slovensku.

2. novembra 1938 - Na základe viedenskej arbitráže Slovensko stratilo v prospech Maďarska 10 390 štvorcových kilometrov.

22. novembra 1938 - V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.

30. novembra 1938 - Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.

1. decembra 1938 - Za predsedu novej česko-slovenskej vlády menovali Rudolfa Berana.

18. decembra 1938 - Uskutočnili sa voľby do Slovenského snemu.

18. januára 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie Slovenského snemu.

20. januára 1939 - Prezident Emil Hácha menoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.

12. februára 1939 - Nemecký kancelár Adolf Hitler prijal radikálneho slovenského politika Vojtecha Tuku.

12. februára 1939 - Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.

21. februára 1939 - Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie slovenského štátu slovenským národom.

1. marca 1939 - V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky vrátane finančných a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte, alebo nie.

9. marca 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisu a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.

9. - 10. marca 1939 - České velenie armády a četníctva začalo 9. marca večer na Slovensku násilnú akciu realizovanú pod stanným právom vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti s četníkmi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska, a to aj poslanci. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.

10. marca 1939 - Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a četníctva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva Slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.

11. marca 1939 - Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisu.

12. marca 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.

13. marca 1939 - Po opakovaných nemeckých žiadostiach ústavní a politickí predstavitelia Slovenska rozhodli, aby do Berlína odcestoval Jozef Tiso. V Berlíne nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne nemecký kancelár Adolf Hitler vyvíjali na Jozefa Tisu nátlak na okamžité vyhlásenie slovenského štátu. Toto Jozef Tiso odmietol urobiť v Berlíne. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou Jozef Tiso zariadil, aby prezident Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal Slovenský snem.

14. marca 1939 - Po informácii Jozefa Tisu o jeho rozhovoroch v Berlíne Slovenský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatného slovenského štátu.

15. marca 1939 - Ustanovená bola vláda na čele s Jozefom Tisom.

26. októbra 1939 - Slovenský snem zvolil Jozefa Tisa za prezidenta slovenského štátu.
 

Vyberte región

mark